Kňazi - rodáci z farnosti

 

VINCENT  DANČO  SJ  (22.1.1922 – 14.9.1996)

Narodil sa v Gombáši - Hubovej a po ukončení základných štúdii 30.7.1939 vstúpil do rehole Jezuitov. Filozofiu študoval v Trnave a Brne. Teológiu študoval v Ríme na Gregorovej univerzite a na Pápežskom východnom ústave. Za kňaza bol vysvätený v byzantskom obrade v Ríme, v marci 1951. Rehoľnú formáciu ukončil v Belgicku, odkiaľ ho predstavení v r. 1953 poslali do Kanady. Tam pracoval do r. 1967 ako misionár medzi slovenskými vysťahovalcami.

V rokoch 1967 – 1973 pôsobil v Ríme ako redaktor slovenského vysielania Vatikánskeho rozhlasu. Po opätovnom návrate do Kanady v r. 1973 bol špirituálom a pracovníkom vo vydavateľstve slovenských jezuitov v Cambridge. Od septembra 1975 sa stal predstaveným Misijného domu v Cambridge.

V septembri 1981 prevzal vedenie slovenskej farnosti v Toronte, kde aktívne a energicky pôsobil medzi slovenskými veriacimi. Vykonal veľmi mnoho pre adaptáciu Slovákov, ktorí sa v Kanade usadili a získali kanadské občianstvo. Po ťažkej chorobe 13. septembra 1996 bol prevezený do nemocnice a tam nasledujúci deň dopoludnia zomrel. Jeho poslednou veľkou starosťou bolo vybudovanie nového kostola v meste Mississauga na západnom okraji Toronta. Nový kostol za účasti veľkého množstva duchovných a veriacich bol posvätený 14. mája, štyri mesiace pred jeho smrťou. Pohrebná sv. omša bola 18.9.1996 v kostole v Mississauge a pochovaný bol na jezuitskom cintoríne v Guelphe.

PETER RÓCHUS GALAN - SKALANOVIČ (25.11.1912 - 26.7.1973)

ŠTEFAN OLOS SBD (11.9.1917 -  26.2.1998, pochovaný v Hubovej)

VLADIMÍR OLOS (14.4.1936 - 25.12.2000, pochovaný v Spišskej Kapitule)

JOZEF KÚTNIK - ŠMÁLOV (21.11.1912 – 13.12.1982, pochovaný v Liptovských Sliačoch)

(pseudonym - Briestočňan, Briestočňan-Pavlista, Jozef K. Šmálov, Jozef Kútnik-Šmálov, Jožo K. Šmálov, Jožo K. Šmálov-Pavlista) V rokoch 1923 – 31 študoval na gymnáziách v Ružomberku, Levoči a v Kláštore pod Znievom, v r. 1931 – 36 teológiu v seminári v Spišskej Kapitule a 1939 – 42 filozofiu a slovenčinu na Filozofickej fakulte Slov. univerzity v Bratislave. Roku 1936 – 42 pôsobil ako kaplán a administrátor na viacerých miestach (Spišské Bystré, Spišská Belá, Valaská Belá, Liptovské Kľačany, Hybe), v rokoch 1942 – 49 profesor na učiteľskom ústave v Spišskej Kapitule, 1945 väznený v Levoči a 1948 v Košiciach, od 1949 správca fary v Liptovskom Michale, 1950 – 51 opäť internovaný v Trenčíne, 1953-1982 správca fary v Sliačoch pri Ružomberku, kde pôsobil až do svojej smrti v r. 1982..Tam je aj pochovaný na cintoríne za farským kostolom. Vďační farníci mu na námestí pred kostolom umiestnili bustu.

Dielo: V literárnovednej aj redaktorskej činnosti (1941 – 43 s L. Hanusom redigoval časopis Kultúra, 1943 – 44 Obroda a 1946 – 48 Verbum). Autor knižných esejí Život v slove – Essay o diele Milana Urbana (1939), Valentín Beniak, básnik nadosobný (1942). Prekladal z francúzštiny a poľštiny, zvlášť nábožensko-umelecké diela katolíckych spisovateľov (L. Bertrand, H. Gheon, F. O’Nollova, Z. Krasińki, A. Mickiewicz atď). Ako kultúrny a literárny historik napísal syntézu Zástoj katolíckej hierarchie v slovenskom národnom a kultúrnom živote(1948) aj ďalšie štúdie publikované časopisecky. Autor básnicko-filozofickej eseje Dumka o detstve (1940). Po roku 1948 ho totalitný režim vyradil z literárneho aj vedeckého života, venoval sa iba prekladom viacerých základných teologických diel a liturgických textov, teologické aj literárnovedné štúdie uverejňoval iba v exilových a domácich samizdatových časopisoch a zborníkoch, monografie ostali v rukopisoch. Z nich vyšli O pôvode pustovníka Svorada (Nové obzory, 1969), Prvý učiteľ slovienskeho národa (1999).

 

EMANUEL CHYLA - ZAŤKO (*28.12.1936, ord. 26.6.1961, +30.1.2015, pochovaný v Hubovej)

VIKTOR OLOS  (*4.8.1927, ord. 21.6.1970, +31.12.2016, pochovaný vo farnosti Valaská Dubová)

Stručná charakteristika - pohrebný príhovor starostu obce Hubová:

Vážená smútiaca rodina, vážené smútiace zhromaždenie.

 Viktor Olos sa narodil 4. augusta 1927 v Hubovej, rodičom Ondrejovi OLOSOVI a Kataríne rod. JAROŠOVEJ

-         6 rokov ľudová škola Hubová (Gombáš), zároveň aj miništrant

-         3.6.1947 ukončenie gymnázia v Ružomberku

-         8. septembra 1947 nastúpil do teologického seminára v Spišskej Kapitule

-         30. júna 1950 násilné zrušenie seminára v Spišskej Kapitule

-         r. 1952 zatknutý, uväznený a vypočúvaný v Ružomberku

-         14. júna 1954 odsúdený na 6 rokov. Pracoval vo Valdiciach, kde páral perie a v Příbrami na stavbách

-         21.12.1958 prepustený z väzenia, prichádza domov do Hubovej

-         1959 - 1968 pracoval v Lesnom závode v Ľubochni a zároveň v Hubovej narežíroval 10 divadelných hier

-         1.novembra 1968 nastúpil na štúdium teológie na Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave

-         21.júna 1970 vysvätený za kňaza v Bratislave

-         prvé kaplánske miesto v Ludrovej (1. 7. 1970 - 30. 6. 1973) a 3 roky v Ružomberku (1. 7. 1973 - 30. 11. 1975)

-         1975 - 2006 správca farnosti vo Valašskej Dubovej

          (1. 12. 1975 - 30. 6. 2006,  excurrendo - Komjatná  v r. 1982, prodekan  9. 11. 1994 - 31. 12. 2001)

-         od 1.7.2006 ako dôchodca opäť u nás v Hubovej

-         po krátkej chorobe umrel v nemocnici v Ružomberku dňa 31.12.2016 (okolo 10:30 hod.)

Toľko faktografia. Viacerí z nás mali možnosť počúvať spomínanie nášho kňaza o minulosti, ale až teraz sa zamýšľame nad súvislosťami. Ako absolvent 3. ročníka bohosloveckej fakulty, zažil rozpustenie seminára. Nebola to žiadna udalosť v rukavičkách, bolo to brutálne vyhnanie s veľkou agresiou a pohŕdaním s členkami a členmi rádov, kňazmi, teológmi, proste s celou Cirkvou.  A aj napriek tomuto zážitku príde domov a povie otcovi: „Oco môžeme u nás prichýliť pána profesora filozofie Nahálku?“ Otec Ondrej odpovie, ak mu nebude vadiť, že všetci žijeme v jednej izbe a kuchynke... 

Keď som sa zamýšľal nad študentom, ktorý zažil brutalitu rozpustenia seminára a určite si uvedomoval aj dôsledky možného odhalenia Nahálku, každý z nás si môže odpovedať, ako by som sa zachoval ja? Ako to už býva, niekto ho udal, spomínal aj nejakého aktívneho miestneho, ktorý iniciatívne striehol s puškou za humnom, ak by sa rozhodol utiecť, keď prišla ŠtB. Potom výsluch, brutálny výsluch. Sám hovoril, že keby dačo vedel o Nahálkovi, tak by to bolo ťažké zamlčať. Potom páranie peria a pomocné otrocké práce na stavbe. A opäť: „Ak udáš ...skrátiš si väzenie...“ 

Neudal, odsedel si celých 6 rokov. Vrátil sa domov medzi svojich a pracoval v „Doline“ na to si určite viacerí spomínate. Pracovitý a precízny.  Ukončenie štúdia a služba Bohu až do smrti. 

V tieto dni sa lúčime s našim kňazom Viktorom u nás (v dedine) to bol Viktor, ktorý nám ukázal príklad. Príklad veriaceho človeka, rodáka, spolupracovníka, kňaza, ktorý celý svoj život zasvätil Bohu. Zoberme si príklad s tohto nášho rodáka, veď situácií, keď treba zaujať postoj ako kresťan je a zdá sa že, bude viac a viac a nemám na mysli len lásku k blížnemu svojmu a už vôbec nie nejaký sentiment “ja vás všetkých milujem“, ale myslím predovšetkým na odvahu pri zastávaní kresťanských hodnôt, ako nám to ukázal pán farár Viktor. 

A prianie na záver. Zrejme všetci čo sme tu vieme že smrťou tu na tejto zemi sa „Život“ nekončí, nuž tak poprajme nášmu kňazovi Viktorovi krásny večný čas vo večnosti  v blízkosti Toho, ktorému slúžil. 

 4.1.2017   Valaská Dubová                                                                                   Ing. Stanislav Nechaj

 Valaš

MILAN HOLÍK (*2.5.1970, ord. 27.9.1997) 

MICHAL HOLÍK (*31.10.1981, ord. 17.6.2006)

PAVOL JURČAGA (*20.5.1982, ord. 17.6.2006)

PETER JURČAGA (*20.5.1982, ord. 17.6.2006)

PAVOL DRDÁK  (*20.6.1982, ord. 19.6.2010)

DOMINIK JAMRICH  (*26.6.1983, ord. 18.6.2011)

MARTIN SCHREINER  (*8.6.1986, ord. 16.6.2012)

MAREK JAMRICH (*17.11.1987, ord. 15.6.2013)