Lektori

História

Už od najstarších čias boli ľudia Cirkvou ustanovovaní do rôznych služieb pri slávení bohoslužieb. V 1. storočí čítal každý, v 2. storočí klerici, v 5. storočí, v najväčšom rozkvete liturgie, to už boli lektori. Lektorát zanikol v 10. storočí. Obnovený bol po II.vatikánskom koncile (1962 – 1965), kedy bolo postavenie lektora upravené v Konštitúcii o posvätnej liturgii Sacrosanctum Concilium.

Úloha lektora dnes

Lektor je ustanovený na úlohu čítať v liturgickom zhromaždení Božie slovo v prvom, alebo druhom čítania (nie evanjelium!) a taktiež prosby v spoločných modlitbách veriacich. Ak chýba žalmista, recituje medzi čítaniami žalmy.

Služba lektora vyžaduje konať podľa nasledujúcich zásad:

-         prísť do sakristie kostola 10. minút pred sv. omšou a pripraviť sa na čítanie;

-         text čítania najskôr si dôkladne prečítať aj doma;

-         pri ambone (kazateľnici) si dávať pozor na gestá a držanie tela;

-         čítať nahlas, zrozumiteľne, nie náhlivo, alebo rozvláčne, v primeranom tempe, aby Božie slovo     

          zaznelo prijateľne pre oslucháčov;

-         oblečenie lektora má byť vždy dôstojne a slávnostne;

-         nezabúdať aj na duchovnú prípravu k prijatiu eucharistického Ježia Krista;

-         zúčastňovať sa pravidelných náučných a formačných stretnutí vo farnosti, prípadne aj iných v diecéze.

Koordinátormi lektorov vo farnosti sú:

Hubová – Slávka Marhoferová; Ľubochňa – Monika Olosová.

Počet lektorov: 24.