Birmovka

Sviatosť birmovania alebo sväté tajomstvo myropomazania alebo sviatosť Zoslania Ducha Svätého je sviatosť, počas ktorej podľa náuky katolíckej cirkvi zostupuje na adeptov prijatia Duch Svätý. Birmovanie je jednou zo siedmich sviatostí katolíckej, pravoslávnej a anglikánskej cirkvi.

Birmovanie je podľa náuky vyššie uvedených cirkví sviatosť ustanovená Kristom prostredníctvom ktorejkresťan od Boha dostáva pečať daru Ducha Svätého Birmovanie je spolu s krstom a eucharistiou jednou zo vstupných sviatostí. Spolu s krstom a sviatosťou birmovania podľa katolíckej náuky vtláča do vnútra človeka nezrušiteľné znamenie.

Dar Ducha Svätého Ježiš prisľúbil svojim učeníkom (Ján 14) a prvá zmienka o modlitbe za Ducha Svätého sa nachádza v Skutkoch apoštolov  (8,14 – 17):

Keď sa apoštoli v Jeruzaleme dozvedeli, že aj Samária prijala Božiu zvesť, vyslali ta Petra a Jána. Hneď ako ta prišli, prosili Boha, aby daroval týmto novým kresťanom Svätého Ducha, lebo dosiaľ ho ešte nik z nich neprijal, hoci boli pokrstení v mene Pána Ježiša Krista. Peter a Ján vložili teda ruky na týchto veriacich a dostali Ducha Svätého.

                                      jôlô,mômôm         Súbor:Hildesheim Dom Firmung.jpg

Sviatosť birmovania

pobirmovaným dáva osobitný dar Ducha Svätého, aby sa hlbšie včlenili v Krista, pevnejšie spojili s Cirkvou, a obdarúva ich silou, aby ako praví svedkovia šírili a bránili v kresťanskú vieru slovom a skutkom.

„Sviatosť birmovania môže a má prijať každý pokrstený, ktorý ešte nebol birmovaný. Keďže krst, birmovanie a Eucharistia tvoria jednotu, ´veriaci sú povinní prijať túto sviatosť vo vhodnom čase´, lebo sviatosť krstu je síce bez birmovania a Eucharistie platná a účinná, ale uvádzanie do kresťanského života ostáva neúplné. (KKC 1306)

Príprava na birmovanie má viesť kresťana k intímnejšiemu zjednoteniu s Kristom, k živšej dôvernosti s Duchom Svätým, s jeho činnosťou a s jeho darmi a vnuknutiami, aby mohol lepšie vziať na seba apoštolské povinnosti kresťanského života. Preto sa má birmovná katechéza usilovať o prebudenie vedomia príslušnosti ku Kristovej Cirkvi, a  to tak k všeobecnej Cirkvi, ako aj k farskému spoločenstvu, ktoré má osobitnú zodpovednosť za prípravu birmovancov. (KKC 1309)

Vo farnosti sa vysluhuje veriacim sviatosť birmovania každé dva-tri roky od termínu poslednej birmovky, po príprave a osvedčení kresťanskej viery, života čakateľov (birmovancov).

Birmovný rodič – jeho úlohu definuje Kódex kánonického práva: „Birmovanec má mať podľa možnosti birmovného rodiča, ktorého úlohou je starať sa, aby sa pobirmovaný správal ako opravdivý Kristov svedok a aby verne plnil povinnosti, ktoré s touto sviatosťou súvisia.“ (Kán. 892)

Birmovným rodičom môže byť len ten kresťan – katolík, ktorý:

- prijal Eucharistiu a sv. birmovania;

- má úmysel plniť vyššie uvedenú úlohu birmovného rodiča;

- zavŕšil šestnásty rok života (z oprávneného dôvodu farár, alebo vysluhovateľ sv. birmovania môže pripustiť výnimku);

-  vedie život primeraný viere (pristupuje pravidelne k sviatostiam);

- nebol postihnutý nijakým kánonickým trestom, zákonne uloženým alebo vyhláseným;

- nie je otcom alebo matkou birmovanca.